Hra xD

29. října 2012 v 20:41 | Paige
Ani sa neoplatí vysvetľovať aj tak sem nikto nechodí :D
Celý článok :D
 

VZP2 Cast by me 8D

31. srpna 2012 v 21:03 | Paige |  Paige
Jojo, nečakala by si, drahá sis, že to bude takto skoro, čo? XDDDDDDDDD
No fajn, k veci.
VZP2.
Celý článok XD




6. kapitola

21. května 2012 v 16:51 | Paige |  PJ poviedka
Muhahahaaaa :D
Jediný kto to čakal je Arty :D
Takže snáď sa bude páčiť.
A DLHE KOMENTARE! :D

Ozaj avatar je od Peti, ak by to dakoho trápilo XDDDDDD

 


Trololo~

3. dubna 2012 v 14:47 | Paige |  Paige
Hey!
Peťa chcela, aby som pridala článok, takže tu je. :D
Aj tak je jediná, čo sem chodí :D :D :D
Takže Peťa ahooooooooooooj, napísala som článok. XDDDDD Spokojná? :D
Ja viem, že nie XD
Preto je na avatare ten troll.
Trololo ~

5. kapitola

8. srpna 2011 v 21:50 | Paige |  PJ poviedka

Hihi :D Chcem sa pooďakovať Artymu, že ma, síce nevedomky, ale inšpiroval k napísaniu ďalšej kapitoly :D Dúfam, že sa tešíte :D Tak tu máte:

5. kapitola


,,Máme tu rezerváciu na meno Brunner" povedal Grover a podával akémusi chlapíkovi lístoček. ,,Uhm" prikývol chlap huhňavo a podal mu kľúče od auta a karavanu. ,,Takže, vážení" začal Grover. ,,Nechcem vnútri žiadne hádky, bitky, ani nič podobné. Môžete pozerať telku, hrť sa na počítači, hrať karty, či spať, je mi to jedno, ale žiadne súboje, je vám to jasné?!" Grover sa správal ako ozajstný vodca. Annabeth naňho vrhla oddaný psí pohľad a Rin z neho bolo na vracanie. Zatvárila sa, že vracia a Clarisse sa na tom zachechtala. Abbie sa na nich zamračila. Po Groverom prejave si ostatní odišli sadnúť do karavanu, len Annabeth povedala, že bude s Groverom v aute, aby sa "nenudil."

Vnútri karavanu to prebiehalo nasledovne: Rin si sadla na stoličku a čosi si kreslila do notesa, Paige sa zazdalo, že vidí niečo s ostrými zubami ako požiera niečo blonďavé, ale rozhodla sa, že to nechá plávať, Arty a Silena sa bavili o make-upe a najnovšej móde, Stollovci sa pýtali Beckendorfa, či by vedel zostrojiť malý katapult, ktorým by mohli hádzať bobuľky hrozna do pána D., Abbie a Andromeda obdivovali akúsi úbohú kvetinku, ktorou sa niekto zrejme snažil spríjemniť vnútro karavanu a Tália, Paige, Percy a Clarisse hrali karty. ,,Stojíš, stojíš, stojíš a vyhrala som!" povedala Clarisse víťazoslávne. ,,Nie tak celkom" zaškeila sa Tália a červenou sedmou ju vrátila do hry. Clarissina tvár nabudla odtieň srdiečok na tej sedme a so zúrivým pohľadom spálila Táliu. ,,Ty sa opovažuješ poraziť mocnú Clarissezillu?!!" Tália prikývla. Clarisse vytiahla meč a išla ním udrieť Táliu, no tá vytiahla svoj štít a útok odrazila. ,,Dosť, prestaňte!" snažili sa ich zahriaknuť Paige, Abby a Andromeda, no bolo to márne. Clarisse znovu švihla mečom, no tentoraz minula Táliu a mečom zoťala hlávku úbohej kvetinky. To bolo pre Andromedu priveľa. Kvetinka sa zmenila na veľkú mäsožravú kvetinu a zhltla Clarisse. Zrazu bolo v karavane hrobové ticho, bolo počuť iba prežúvanie "úbohej kvetinky".

,,Aaa!" zvreskol Arty. ,,Ono to zožralo Clarisse!" panikáril. ,,Rýchlo niečo urob, lebo inak asi skolabuje" pošepla Paige Andromede. Andromeda zdvihla ruky a kvetinka sa zmenšila do svojej pôvodnej veľkosti. Clarisse ležala na zemi obalená slinami a neprejavovala známky života. Všetci sa vyjavene pozerali, len Rin povedala: ,,A čo keby ju tu prítomná nemenovaná Apolónova dcéra uzdravila? Hm? Také čosi vám nenapadlo?" A ďalej si čmárala. Abbie to docvaklo a dotkla sa Clarisse, ,,Fuj, to je nechutné" zahundrala, keď sa dotkla slín. Clarissse nadobudla opäť farbu a pomaly otvorila oči. ,,Dajte jej niekto ambróziu!" zakričal Percy a Silena mu ju podala. Clarisse ju zjedla a potom opäť zaspala.

Vtom karavan prudko zastal a dnu vbehli Grover a Annabeth, celí červení. ,,Čo sa tu preboha stalo? Počuli sme krik" vysvetlil Grover. Annabeth len prikyvovala. ,,Nič" povedali jednohlasne všetci okrem Clarisse, ktorá ako keby na potvrdenie zachrápala. ,,Len aby" pohrozil im Grover prstom a s Annabeth odišli späť do auta.

O pár hodín neskôr zastali na malej čistine pri lesnej ceste. Roztiahli karavan a uložili sa do sietí.

Uprostred noci sa Paige zobudila a všimla si, že jedna sieť je prázdna. Po chvíli prezerania si spiacich zistila, že je to Andromeda. Pomyslela si, že asi išla vykonať potrebu alebo sa trochu poprechádzať, no keď sa nevrátila ani po dobrých desiatich minútach, Paige vstala, vzala svoj meč a vyšla z karavanu. Obzerala sa po lese a v diaľke zbadala čudnú žiaru. Rozbehla sa tam, a keď sa jej už zdalo, že ju nikdy nedobehne žiara zastala. Paige sa schovala do krovia a prekvapene zistila, že tá žiariaca vec je Andromeda v pyžame s rukami pred sebou ako keby bola námesačná. Andomeda podišla k obrovskému stromu a položila naň ruku. Paige si všimla, že na strome je v gréčtine vyryté jedno slovo: Artemis. Ako sa Andromedina ruka dotkla stromu, rozžiaril sa celý strom, čo Paige oslepilo, takže nevidela, čo sa deje, počula len ženský šepkajúci hlas, ako v gréčtine hovorí: ,,Príroda je život. Treba ju chrániť." Keď žiara zmizla, Paige stála pri veľkom strome sama, nikde ani stopy po Andromede, žiare, či niekom, komu by mohol patriť ten hlas. Rozbehla sa naspäť do karavanu a s hlasným výkrikom všetkých zobudila: ,,Andromeda je preč! Asi ju zavolal kameň!"

Kam dál