Trololo~

3. dubna 2012 v 14:47 | Paige |  Paige
Hey!
Peťa chcela, aby som pridala článok, takže tu je. :D
Aj tak je jediná, čo sem chodí :D :D :D
Takže Peťa ahooooooooooooj, napísala som článok. XDDDDD Spokojná? :D
Ja viem, že nie XD
Preto je na avatare ten troll.
Trololo ~
Počet komentářů: 5
 

5. kapitola

8. srpna 2011 v 21:50 | Paige |  PJ poviedka

Hihi :D Chcem sa pooďakovať Artymu, že ma, síce nevedomky, ale inšpiroval k napísaniu ďalšej kapitoly :D Dúfam, že sa tešíte :D Tak tu máte:

5. kapitola


,,Máme tu rezerváciu na meno Brunner" povedal Grover a podával akémusi chlapíkovi lístoček. ,,Uhm" prikývol chlap huhňavo a podal mu kľúče od auta a karavanu. ,,Takže, vážení" začal Grover. ,,Nechcem vnútri žiadne hádky, bitky, ani nič podobné. Môžete pozerať telku, hrť sa na počítači, hrať karty, či spať, je mi to jedno, ale žiadne súboje, je vám to jasné?!" Grover sa správal ako ozajstný vodca. Annabeth naňho vrhla oddaný psí pohľad a Rin z neho bolo na vracanie. Zatvárila sa, že vracia a Clarisse sa na tom zachechtala. Abbie sa na nich zamračila. Po Groverom prejave si ostatní odišli sadnúť do karavanu, len Annabeth povedala, že bude s Groverom v aute, aby sa "nenudil."

Vnútri karavanu to prebiehalo nasledovne: Rin si sadla na stoličku a čosi si kreslila do notesa, Paige sa zazdalo, že vidí niečo s ostrými zubami ako požiera niečo blonďavé, ale rozhodla sa, že to nechá plávať, Arty a Silena sa bavili o make-upe a najnovšej móde, Stollovci sa pýtali Beckendorfa, či by vedel zostrojiť malý katapult, ktorým by mohli hádzať bobuľky hrozna do pána D., Abbie a Andromeda obdivovali akúsi úbohú kvetinku, ktorou sa niekto zrejme snažil spríjemniť vnútro karavanu a Tália, Paige, Percy a Clarisse hrali karty. ,,Stojíš, stojíš, stojíš a vyhrala som!" povedala Clarisse víťazoslávne. ,,Nie tak celkom" zaškeila sa Tália a červenou sedmou ju vrátila do hry. Clarissina tvár nabudla odtieň srdiečok na tej sedme a so zúrivým pohľadom spálila Táliu. ,,Ty sa opovažuješ poraziť mocnú Clarissezillu?!!" Tália prikývla. Clarisse vytiahla meč a išla ním udrieť Táliu, no tá vytiahla svoj štít a útok odrazila. ,,Dosť, prestaňte!" snažili sa ich zahriaknuť Paige, Abby a Andromeda, no bolo to márne. Clarisse znovu švihla mečom, no tentoraz minula Táliu a mečom zoťala hlávku úbohej kvetinky. To bolo pre Andromedu priveľa. Kvetinka sa zmenila na veľkú mäsožravú kvetinu a zhltla Clarisse. Zrazu bolo v karavane hrobové ticho, bolo počuť iba prežúvanie "úbohej kvetinky".

,,Aaa!" zvreskol Arty. ,,Ono to zožralo Clarisse!" panikáril. ,,Rýchlo niečo urob, lebo inak asi skolabuje" pošepla Paige Andromede. Andromeda zdvihla ruky a kvetinka sa zmenšila do svojej pôvodnej veľkosti. Clarisse ležala na zemi obalená slinami a neprejavovala známky života. Všetci sa vyjavene pozerali, len Rin povedala: ,,A čo keby ju tu prítomná nemenovaná Apolónova dcéra uzdravila? Hm? Také čosi vám nenapadlo?" A ďalej si čmárala. Abbie to docvaklo a dotkla sa Clarisse, ,,Fuj, to je nechutné" zahundrala, keď sa dotkla slín. Clarissse nadobudla opäť farbu a pomaly otvorila oči. ,,Dajte jej niekto ambróziu!" zakričal Percy a Silena mu ju podala. Clarisse ju zjedla a potom opäť zaspala.

Vtom karavan prudko zastal a dnu vbehli Grover a Annabeth, celí červení. ,,Čo sa tu preboha stalo? Počuli sme krik" vysvetlil Grover. Annabeth len prikyvovala. ,,Nič" povedali jednohlasne všetci okrem Clarisse, ktorá ako keby na potvrdenie zachrápala. ,,Len aby" pohrozil im Grover prstom a s Annabeth odišli späť do auta.

O pár hodín neskôr zastali na malej čistine pri lesnej ceste. Roztiahli karavan a uložili sa do sietí.

Uprostred noci sa Paige zobudila a všimla si, že jedna sieť je prázdna. Po chvíli prezerania si spiacich zistila, že je to Andromeda. Pomyslela si, že asi išla vykonať potrebu alebo sa trochu poprechádzať, no keď sa nevrátila ani po dobrých desiatich minútach, Paige vstala, vzala svoj meč a vyšla z karavanu. Obzerala sa po lese a v diaľke zbadala čudnú žiaru. Rozbehla sa tam, a keď sa jej už zdalo, že ju nikdy nedobehne žiara zastala. Paige sa schovala do krovia a prekvapene zistila, že tá žiariaca vec je Andromeda v pyžame s rukami pred sebou ako keby bola námesačná. Andomeda podišla k obrovskému stromu a položila naň ruku. Paige si všimla, že na strome je v gréčtine vyryté jedno slovo: Artemis. Ako sa Andromedina ruka dotkla stromu, rozžiaril sa celý strom, čo Paige oslepilo, takže nevidela, čo sa deje, počula len ženský šepkajúci hlas, ako v gréčtine hovorí: ,,Príroda je život. Treba ju chrániť." Keď žiara zmizla, Paige stála pri veľkom strome sama, nikde ani stopy po Andromede, žiare, či niekom, komu by mohol patriť ten hlas. Rozbehla sa naspäť do karavanu a s hlasným výkrikom všetkých zobudila: ,,Andromeda je preč! Asi ju zavolal kameň!"
Počet komentářů: 5

O kamennej chalúpke

13. května 2011 v 14:55 | Emily and Paige |  Paigine poviedky
Toto sme s Emily písali na slovinu ako paródiu na ľudovú rozprávku :D

O kamennej chalúpke
Jedného krásneho dňa sa rozhodla milujúca matka Janka a Marienky, že sa ich zbaví a tak ich poslala do lesa na jahody. Bola na nich naštvaná, pretože cez víkend stihli zjesť celý jeden múr ich domu. Janko a Marienka boli totižto kameňožrúti. Vykopla ich cez tú chýbajúcu stenu a riekla: "Hybajte do lesa, nazbierajte čo najviac jahôd a vracať sa nemusíte!" Janko a Marienka, divosi od prírody sa tomu zaradovali. Vzali si stĺpik spred domu ako desiatu a pobrali sa do lesa. "Stojte! Vráťte ten stĺpik!", kričala mater, ale oni ju buď nechceli počuť, alebo boli načisto hluchí, pretože mater kričala ako zmyslov zbavená. Janko a Marienka sa rozhodli splniť posledné materino prianie a tak začali hľadať nejaké jahody. Keď už nazbierali plný košík, uvedomili si, že nevedia, čo s nimi. A tak si začali dlhú chvíľu krátiť hádzaním jahôd do vtáčikov. A keď už vtáčiky radšej nelietali nad územím, kde sa Janko a Marienka nachádzali, tak hádzali aj do iných lesných zvierat. Ježkovi sa ich pár zapichlo na pichliače, no on si to ani nevšimol. Janko s Marienkou sa už začali tešiť, že sa im podarilo zabiť jedného mravca, no potom sa statný mravec zdvihol a odniesol si jahodu ako vojnovú korisť do svojho brloha. Keď už dožuli všetky zvyšky stĺpu a minuli aj posledné jahody, Marienke začalo škŕkať v bruchu. Zbadali malý plesnivý kamienok: "Plesnivý - neplesnivý, jesť sa dá!", riekla Marienka a okamžite si ho strčila do úst. No Marienke nestačil. Tak išli hľadať iné kamene. Medzi tým vyhladol aj Janko. Žiadne kamene navôkol neboli, a tak mu Marienka prikázala, nech vylezie na strom, či neuvidí nejakú chalupu. Janko sa tam horko - ťažko vyškriabal a čo nevidí: veľká kamenná chalupa sa vyníma vo svite mesiaca. Janko vyvalil oči a vyplazil jazyk. "Ká-mé-né!", povedal a strepal sa zo stromu. Pobrali sa k chalupe a začali ju pahltne jesť. Zrazu sa z chalupy vyrútila stará babizňa s dlhým nosom, na ktorom jej sedela mačka. "Kto to tu obhrýza moje obydlie?!", zvrieskla. "Mravec", vytresla Marienka prvé, čo ju napadlo. "Ahá, tak teda mravec", usmievala sa babizňa. "Veru, obrovský mravec", nedala sa Marienka. "Áno....bol naozaj....statný!", snažil sa jej pomôcť Janko, ešte s plnými ústami kamenia. "Tak toho mravca pozývam dovnútra, nech sa naje, mám veľa nepotrebného kamenia", povedala babizňa. Janko a Marienka neváhali a vbehli dnu. Babizňa so zákerným úsmevom zavrela dvere na chalúpke. "A kde ste nechali toho mravca? Veď som ho sem pozvala!", snažila sa tváriť prekvapene. "Musel ísť......domov", povedala Marienka nepresvedčivo. "Nevadí, tak teda pohostím vás. Muhahahahahá! Sadnite si tamto", riekla babizňa a ukázala na ohrádku v rohu izby. "A dáte nám kamene, deď si tam sadneme?", spýtal sa Janko. "No samozrejme." A tak si deti sadli do ohrádky a čakali. Čochvíľa sa dovalila babizňa s plnou náručou kamenia. Janko s Marienkou ho s radosťou hltali. So svojho nového domova boli nadšení. Čoskoro sa však do ohrádky skoro nezmestili. Babizňa si pomyslela, že už dosiahli správnu veľkosť, a tak začala kuť pykle, ako ich uvarí, upečie, alebo inak tepelne spracuje. Nemala dosť veľkú lopatu a tak musela ísť do mesta kúpiť väčšiu. Nebála sa, že zatiaľ utečú, pretože by sa cez dvere aj tak nezmestili. Bohužiaľ im zabudla dať kamene na celý deň, a tak boli Janko a Marienka nútení vyliezť z ohrádky a hľadať nejaké po chalupe. Marienka sa trocha pootočila a mocnou rukou drgla do police, odkiaľ vypadla kniha. Otvorila sa na strane, ktorej nadpis hladnú Marienku hneď zaujal. Bolo to zaklínadlo, ktoré premení človeka na kameň. "Jankooo!", zakričala Marienka. Dovalil sa Janko, ktorý práve obhrýzal vodný kameň z práčky. Marienka mu začala vysvetľovať svoj diabolský plán XY. "Vykŕmime babizňu, premeníme ju na kameň a zjeme!" Janko bol jej plánom nadšený. Uvarili babizni honosnú večeru zo samých nezdravých jedál. Potom zaliezli do ohrádky a keď prišla babizňa, začali si nenápadne popiskovať. "Ktože mi to uvaril tú úžasnú večeru?", spýtala sa babizňa. "Mravec", oklamala ju Marienka. Pahltná babizňa ju celú zjedla, a potom od únavy zaspala. Praskla pod ňou stolička, no babizňa si nič nevšimla a spala ďalej. Deti opatrne vyliezli z ohrádky a Marienka ju daným zaklínadlom premenila na kameň. "Nemala si zabudnúť dať nám najesť, než si odišla", povedala Marienka zlomyseľne a s Jankom sa pustili do jedenia. Odvtedy o nich už nikto ani nechyroval, len z času - na čas sa objavila správa, že v okolí chalúpky zmizol nejaký turista.
Počet komentářů: 7

4. kapitola

1. února 2011 v 16:39 | Paige |  PJ poviedka
To by ste nečakali, čo?

4. kapitola

O pár hodím boli všetci už aj s ruksakmi na chrbte nachystaní v jedálni. ,,Ako dlho ešte budeme čakať?" hnevala sa Tália. Arty vytiahol knihu a bol do nej natoľko pohružený, že si ani nevšimol Percyho v novom tričku. Zato Paige si ho všimla a keď si Percy všimol, že Paige sa naňho pozerá, obaja sčerveneli. ,,Kde je toľko ten Cheirón?" spýtala sa Abbie. Andromeda sa medzitým rozprávala so Stollovcami, pričom hltala každé Connorove slovo. Clarisse robila zle nejakému malému chlapcovi, ktorý išiel okolo, Beckendorf kul nejakú zbraň, Silena si upravovala make up, Rin čumela do blba a predstavovala si, ako asi bude prebiehať ich súboj s Lukom a Annabeth sa nejako podozrivo dlho za rohom jedálne lúčila s Groverom, no o chvíľu sa zasa vrátila. Konečne prišiel Cheirón. ,,Prepáčte, ale musel som ešte niečo prekonzultovať s pánom D." ,,Čo bolo už len také dôležité?" spýtala sa Clarisse drzo. Cheirón na ňu škaredo zazrel. ,,Rozhodli sme sa, že s vami pošleme jedného satyra. Grovera." Vtedy sa stalo niečo nečakané. ,,Jupí!" Annabeth tak hlasno zvýskla, že Beckendorfovi niečo v jeho čertviečom prasklo. ,,Do Styxu" zahundral. Zahrmelo. Až keď sa všetci pozreli na Annabeth, uvedomila si, čo spravila. ,,Pardon" zamrmlala a začervenala sa. Percy sa pozrel na Grovera a všimol si, že aj on je celý červený. ,,To by ma zaujímalo čo sa tu deje" povedal si Percy pre seba, no Paige ho začula. ,,Aj mňa." Vtom sa do debaty nečakane priplietla Silena. ,,Láska je vo vzduchu...." zanôtila. ,,Čože?" vyprskol Percy od smiechu. ,,Takže ty si mysliíš, že Annabeth a Grover..? To je blbosť!" zasmial sa. ,,Láska je všade..." povedala Silena zasnene. ,,Dokonca aj medzi vami dvoma..." a odtancovala preč. Percy a Paige sa na seba pozreli, no rýchlo sčerveneli a odvrátili pohľad.
Rin počúvala ich rozhovor. V duchu sa musela zasmiať. Že by niekto chcel tú namyslenú Annabeth? To bola podľa nej tá najväčšia blbosť, akú kedy počula. Aj keď.... Rin si spomenula, že už niekoľkých chalanov počula hovoriť aká je Annabeth pekná, že jej vlasy sa točia ako princeznej... Jej jakživ nikto nič také nepovedal. Veď jej vlasy
sa aj tak nevlnili, boli dlhé, čierne a rovné. Ale páčili sa Lukovi, to bolo hlavné.
S Lukom sa stretla pred troma rokmi v tábore, ešte predtým, ako sa pridal na zlú stranu. Začali sa tajne stretávať a po čase ich vzťah aj zverejnili. Rin bola vtedy viac spoločenská ako teraz. No potom sa Luke rozhodol odísť a pridať sa ku Kronovi. Rin nemala nič proti, jej to bolo jedno. Zlý, dobrý, je to fuk, aj tak obaja raz umrú. Bola čosi ako Lukov spojenec v tábore. Od jeho odchodu sa uzavrela do seba. Pár ľudí sa ju vtedy pokúšalo ľutovať, no ona na nich vždy len zlostne zavrčala a tak jej dali radšej všetci pokoj. Začala sa viac venovať kresleniu, najčastejšie kreslila seba a Luka, mŕtvu Annabeth, prírodu alebo rôzne návrhy topánok značky Converse. Táto vášeň jej vydržala až doteraz. Uvažovala, že sa pokúsi nakresliť aj nejaké obrázky z výpravy, preto v jej batohu nechýbali papiere, ceruzky, farbičky, štetce a iné maliarske potreby. Pri troche šťastia sa jej tentoraz podarí namaľovať mŕtvu Annabeth podľa mŕtveho originálu. Rin ju naozaj veľmi nemala rada. Už len preto, že poznala Luka dlhšie ako ona, a Rin v nej zozačiatku videla konkurenciu. A bola namyslená.
Beckendorf čosi zostrojoval, keď k nemu podišla Tália. ,,Čo robíš?" spýtala sa a usmiala s naňho. Beckendorf jej úsmev opätoval. ,,Prekvapenie, uvidíš ho, keď bude hotové" záhadne sa usmial. Tália sa zasmiala, vzdychla a odišla preč. Zapla si MP3 a začala počúvať pesničku od Green Day. ,,Tália, prosím ťa, vypni to ešte na chvíľku" povedal Cheirón. Tália sa uškrnula a vypla to. ,,Argus vás teraz odvezie do mesta, kde máte na meno Brunner rezervovaný karavan a jedno auto. V karavane budete spávať a .."
,,Ale kto bude šoférovať??" spýtal sa Arty. ,,Grover" povedal Cheirón. ,,Nechápem... Nemá on iba 14??" spýtal sa Artemis. ,,No.. Grover má v skutočnosti 28 rokov, satyrovia iba dospievajú o polovicu pomalšie ako ľudia, takže využijeme jeho občiansky s týmto vekom." ,,Aháááá" povedal Arty.
Abbie sa prihlásila. ,,A to bude v tom karavane štrnásť postelí?? Alebo ako??" opýtala sa. ,,No.." Cheirón sa záhadne usmial. ,,Ten karavan má nejakú spoločné vlastnosti ako môj invalidný vozík. Keď s ním niekde zastanete, viete ho roztiahnuť a bude väčší. V roztiahnuteľnej časti budú postele, alebo skôr akési visiace siete a v druhej časti bude gauč, kreslá, knihy, zopár náhradných zbraní a štítov, stôl, televízor a... počítač" povedal Cheirón a ozvalo sa zajasanie. ,,Páni! To bude super!" usmiala sa Abbie od ucha k uchu.
Artemis začal rozmýšľať, či by si v meste stihol ešte kúpiť nejaké módne časopisy na cestu, ale usúdil, že asi nie. ,,A koho kameň budeme hľadať ako prvý?" opýtala sa Clarisse. ,,To nevieme. Koho to prvého k nemu zavedie." Clarisse škaredo zanadávala. Paige si vzdychla. Výprava s Clarisse nebude žiadna sranda. ,,No dobre, Cheirón, prestaň sa rozkecávať, pošli tých spratkov už konečne preč" povedal pán D., ktorý sa tam zrazu objavil. ,,Tak teda choďte" pokynul im a oni sa pobrali k autobusu, kde na nich už čakal Argus.
Počet komentářů: 7

3. kapitola

17. října 2010 v 21:04 | Paige |  PJ poviedka
3. kapitola

Na druhý deň ráno všetci sedeli na raňajkách celí nedočkaví, pretože sa konečne mali dozvedieť to, kto pôjde na výpravu. ,, Je predsa jasné, že pôjdem ja" vystatovala sa pred ostatnými od Area Clarisse. Jej kumpáni jej len horlivo prikyvovali, ale zvyšok Areových detí sa netváril veľmi nadšene, pretože by raz chceli dostať šancu aj oni.
Annabeth sa usilovala tváriť skromne, keď jej všetci hovorili, že určite pôjde ona a Rin si zamrmlala popod nos: ,, Krava sprostá". Keď vstúpila Paige, všetci sa na ňu pozreli a začali si šepkať medzi sebou. Popri Paige vchádzali Percy, Stollovci, Andromeda a Abbie. ,,Nič si z toho nerob. Keď som bol určený ja, cítil som sa tak isto" pošepol Percy Paige, keď sa začudovane obzerala po ostatných. ,,Hm.. tak fajn" povedala mu a už sa chcela spolu so Stollovcami pobrať k Hermovmu stolu, no spamätala sa a nasledovala Percyho k stolu Poseidónovej ubikácie.
,,Myslíte si, že mám šancu, aby ma vybrali?" spýtala sa Abbie Andromedy a Tálie, ktorá práve prišla. ,,Jasné" usmiala sa na ňu Tália. ,,Určite ťa vyberú" pridala sa k nej Andromeda. Abbie sa usmiala a odišla si sadnúť k stolu Apolónovej ubikácie. Tália a Andromeda si odišli sadnúť na svoje miesto tiež. Potom vošiel Arty zahĺbený do akejsi knihy. Tváril sa trochu smutne, pretože si uvedomil, že od Hekaté nebude nikto potrebný, lebo nepatrí medzi hlavných dvanásť bohov. Konečne vošiel Cheirón a pán D.
Celá jedáleň stíchla a vzrušene pozorovala, ako si idú sadnúť za hlavný stôl. ,,Čo tak čumíte?!" okríkol ich pán D., až sa všetci mykli. ,,Výsledky budú po raňajkách" povedal im Cheirón. Všetci si vzdychli a predstavili si, na čo majú chuť. Odniesli kúsok na obetu bohom a potom si išli sadnúť. Všetci sa snažili zjesť svoju porciu čo najskôr, aby boli výsledky jasné čím skôr. Konečne všetci dojedli a Cheirón sa postavil.
,,Utíšte sa, prosím. S pánom D. sme po dlhom rozhodovaní dospeli k rozhodnutiu. Boj o vlaku sa ruší, a preto sa pôjde na výpravu hneď." Z jedálne sa ozval nadšený rev, no i zopár sklamaných hlasov. ,,Z Diovej ubikácie pôjde Tália Grace." Tália vstala a podišla k Cheirónovi. Jedálňou sa ozval potlesk. ,,Od Poseidóna pôjde Percy Jackson a aj náš nováčik Paige Matthewsová." Percy vstal a podal Paige ruku. Obaja išli k Cheirónovi.
Teraz pôjdem ja, pomyslela si Rin. a hneď nato povedal Cheirón jej meno. Otrávene si vzdychla a išla za ostatnými. Ďalej privolal Clarisse, ktorá išla s namysleným výrazom a výdatným krikom jej kumpánov. ,,A teraz, Annabeth Chaseová" povedal Cheirón a Annabeth k nemu nadšene pribehla. ,,Abbie Daybreaková" povedal Cheirón. Abbie pribehla s úsmevom od ucha k uchu. ,Náš nováčik, Andromeda Blakeová" pokračoval Cheirón. Andromeda sa prekvapene pozrela. ,,Bež" pobádal ja jeden z Artemidiných táborníkov. Andromeda vstala a pribehla k Cheirónovi. Z Héfaystovej ubikácie išiel Charles Beckendorf, od Afrodity Silena Beauregardová a od Herma išli bratia Stollovci.
..Čo sa týka bohyne Héry" ozval sa Cheirón, ,,Keďže v tábore nemá žiadne deti, tak namiesto nej pôjde niekto z ubikácie bohyne Hekaté. Tak rozhodla sama Héra, pretože s Hekaté sú dlhoročné priateľky." Áno, pomyslel si Arty. Teraz mám príležitosť! ,,Takže, z ubikácie Hekaté pôjde Artemis Eclaire" povedal Cheirón a Arty celý natešený pribehol k nemu. ,,Héra ťa čaká vo vedľajšej miestnosti" pošepol mu Cheirón. ,,Musí na teba zoslať kúzlo vystopovania kameňa, aby si s ním mal nejaké to spojenie."
Arty vošiel do vedľajšej miestnosti, kde ho čakala nádherná žena. Mala vlasy čierne ako uhoľ a nádherne bielu pokožku, ktorá sa leskla v lúčoch slnka. Mala oblečené striebristé grécke rúcho, ktoré sa jej končilo niekde pod kolenami. ,,Artemis Eclaire. Je pre teba pocta, že som si ťa vybrala." ,,Áno, samozrejme" povedal jej Arty bez zaváhania. ,,Teraz na teba zošlem to kúzlo. Tohto chlapca obdarujte takou mocou, aby našiel stratený kameň s mojou pomocou." Okolo Artyho sa rozvíril striebristý prach a on sa rozkašľal. ,,Teraz si s mojím kameňom spojený. Neopováž sa skaziť to" povedala mu Héra a zmizla v ďalšom oblaku striebristého prachu. Arty vyšiel kašľajúc z miestnosti a celý sa leskol od toho prachu. ,,Sakra, teraz som celý strieborný. Nevadí. Vyzerá to fajn" povedal si a pobral sa k Cheirónovi, ktorý práve čosi hovoril táborníkom.

,,Choďte si zbaliť veci, potom môžete vyraziť na výpravu. Poberte sa do ubikácií" povedal im Cheirón a aj on opustil jedáleň.
,,Gratulujem" povedal Logan Abbie a pobozkal ju na pery. ,,Vďaka" usmiala sa naňho. ,,Len škoda, že nevybrali teba aj Annabeth" ,,Uhm. Škoda" povedal jej smutne. ,,Maj sa tam dobre. Budeš mi chýbať" Abbie sa zasmiala. ,,Už len na výprave sa budem mať dobre. Veď tam na mňa striehne na každom kroku nejaká obluda." Dala mu pusu na líce a odišla sa pobaliť do svojej ubikácie.
Rin neprišiel gratulovať nikto. Jej to ale vyhovovalo, pretože z toho, že musí ísť na tú výpravu, jej bolo akurát tak na vracanie. Pomaly odišla do svojej ubikácie s úmyslom zbaliť si veci, ako Cheirón kázal.
Ostatní vybratí okrem Clarisse, ktorá sa pyšne premávala sem a tam, sa zhŕkli do jednej grupy a gratulovali si navzájom. Potom sa pobrali do svojej ubikácie zbaliť si veci.
Počet komentářů: 15

Kam dál